Nie, nebojte sa, písať článok o tomto zápase nie je až také ťažké. Nemal som s obdobnými zápasmi problém ani za éry Antala – písať o vlastnom klube kriticky, v snahe poukázať na nešváry a hnilobu v ňom, a na druhej strane poukázať na pozitíva, ale vždy som mal na zreteli podstatu, ktorá hrá v týchto príbehoch hlavnú úlohu.
Neprijímam floskulu, že si bezhlavo chránim svoje, to nie je moja cesta, veď prečo by som potom pri videoanalýze detailne rozoberal v spomalenom zázname neoprávnené vylúčenie Macíka v MOL Aréne, prečo by som ťahal moje texty a aj SzerdaHelyzet do roviny, kde rozoberáme rozhodnutia podľa hesla: Padni komu padni!?
Aj preto začnem z ostra najprv o našom mužstve.
Dvaja hráči, ktorých výkony a nedisciplinovanosť znamenajú počas zápasu s tak silným a o triedu lepším súperom, mínus dvoch hráčov.
Mám na mysli mladého Divkovića, ktorý je momentálne hlavou niekde úplne inde ako na ihrisku, je pomalý a nedôrazný na lopte, netvrdím, že je to stratený prípad, ale hrá hlboko pod svoje možnosti. Druhým je Herc. Ak sa v dvoch zápasoch za sebou nechá takýto kvalitný hráč vylúčiť a herne je na tom tiež zle, niečo nie je v poriadku. Nie som psychológ, ale takýto pokles formy sa deje hlavne v hlave.
Hral niekto dobre? Jedlička mal fantastické zákroky, ale prebila ich kľúčová chyba pri druhom góle. Zároveň však treba uznať, že mal zákroky, ktoré svedčia o tom, že krok za krokom napreduje.
Zsolt sa opäť takmer nechal vylúčiť, a za to, že dohral môže vďačiť rozhodcovi, ktorý na druhý polčas stratil kompas úplne.
Ronan. Začína vynikať, ale teraz už nie je problém, že nedostáva lopty, ale naopak, často nemá s kým dotiahnuť akciu.
Individuálne to bolo dosť rozhárané, napriek bojovnosti a snahe zvrátiť výsledok.
Prvý krát som videl takto vyvedeného z konceptu Petra Hyballu.
Jedna vec sú futbalové problémy, ktoré skôr či neskôr po doplnení kádra vyrieši, ale druhá vec sú veci a javy dejúce sa v posledných zápasoch, hlavne so Slovanom. Neviem, ale bojím sa, že pri rozhodovaní sa kvalitných zahraničných trénerov pri ponuke od iného mužstva bude (ako čiastočne aj pri Rossim – hlavne zápasy s Trnavou) rozhodovať spomienka na zápasy so Slovanom.
Darmo si zakrývajú kompetentní oči, použijúc slová klasika, používa sa extrémne nerovný kilometer.
Aj slepý musel vidieť, že kým u nás sa na naivných mladých vyťahuje žltá rad za radom, kľúčový hráč Slovana pre tento zápas (ktorému štýl Slovana vyhovuje a pozná dôkladne naše mužstvo) mohol hrať bez obavy, že inkasuje kartu.
Keď videl, že čo si môže dovoliť, tak umne išiel za hranicu, a nie raz. Žltej sa, neviem prečo, báť nemusel. Marin dohral bez karty, napriek tomu, že mal dostať žlté aj na dve vylúčenia.
Bolo nad slnko jasné, že v oslabení sa proti Slovanu nedá hrať. Bolo jasné, že v tomto zápase bude dôležité, aby mohol ísť Marin až za hranu, a ostal čím dlhšie na ihrisku. Stalo sa. Náhoda? Pcheeee…
Prečo je jednému mužstvu tolerované to, čo sa v jeho prospech okamžite trestá?
Pri téme Marinovej ,,ochrany“ som bol v press centre spočiatku ja v pozícii trapka, ktorý nevie čo hovorí, ale po druhom polčase bola situácia iná.
Uznávam, tento hlavný arbiter má v sebe dávku chybovosti, ale ten prvý polčas? Prečo z kartového mariáša bez zaváhania vynechával Marina?
Opýtam sa Matoviča?
