Môj dnešný komentár začnem krátkou myšlienkou o súperovi. Myslím si, že žiaden z našich rivalov z Fortuna ligy si nezaslúžil viac účasť v zápase, ktorý by som označil takto: oslava futbalu, a najférovejšia odpoveď na útoky frustrovanej skupiny ľudí. Na úvod článku zatiaľ o Žiline iba takto útržkovite, ale bude ešte o nej reč.
Rodičia včerajšieho hrdinu zápasu, Martina Jedličku, by pravdepodobne vyriekli na margo niekoľkohodinovej parády na Športovej ulici vetičku: Byla to pěkná podívaná! A veru bola! Ja však mám teraz silné nutkanie na dve reminiscencie, v súvislosti s dvojicou Ronan a Jedlička, ale trochu inak, ako je zvykom v komentároch.
Martin
Jasné, výkony dvoch brankárov bolo jedno krásne gala, ja však vyzdvihnem momentku po záverečnom hvizde. Brankár Holec férovým spôsobom podišiel blahoželať Martinovi za honor Mr. Zero a následne si vymenili dresy.
Spomenul som si na identickú, snáď jednu z najznámejších situácii na najvyššej športovej úrovni. V roku 1976, na prvom ročníku hokejového Kanadského pohára, kde hrali prvý krát reprezentácie aj s najlepšími hráčmi z NHL, v zápase ČSSR-Kanada na sklonku svojej kariéry výkonom explodoval brankár menom Vladimír Dzurilla – nedovolil profíkom streliť ani jeden gól a Kanada prehrala 0:1.
Dodnes sa o tomto výkone v Kanade hovorí ako o jednom z najväčších momentov v histórii hokeja.
Gólman Kanady, galaktická megahviezda Rogatien Vachon po zápase podišiel k Dzurillovi, objal ho a vypýtal si od neho dres. Situáciu zachytil fotograf na jednej z najkrajších fotiek v histórii športu. Nedalo mi nespomenúť si na to pri krásnom momente dvoch včerajších gólmanov…
Ronan
Keď svoju činnosť ukončila fanúšikovská skupina Wallace Army a ja som o tom napísal článok, spomenul som v ňom stretnutie s človekom menom Laca, ktorý roky pracoval v Írsku. Laca mi po mojom inom texte, kde som písal o Ronanovi poslal správu. Zverejňujem ju s jeho súhlasom:
„Spomeň si Chili, keď som Ronana uvidel prvý krát v prípravnom zápase. Vtedy som ti povedal, že je to typický Ír. Taký, s akými som hrával futbal v írskych parkoch.
Nevzdá žiadnu loptu a bojuje až kým ,,nezgegne“. Tento malý človiečik je môj najväčší obľúbenec a dúfam, že raz mu budem môcť povedať, že
tu voľakedy existoval fanklub Wallace Army, ktorý založil jeden bláznivý Maďar po návrate z Írska“.
Hm… Pre mňa je to absolútne senzačný moment. Počúvajúc maďarskú hymnu na konci zápasu som si povedal, že väčšia symbolika v tomto zápase ani nemohla byť. Po sprostej urážke nášho národa vyhráme gólom malého Íra. Svet je krásny.
A hor sa k zápasu
Vynikajúca Žilina, bolo priam pastvou pre oči sledovať ich úžasné kombinácie. Na moje prekvapenie sa zápas hral veľmi dôrazne, až britsky. Nešlo o zákernosť, ale až na malé výnimky o tvrdý boj o loptu, bez simulovania a ,,supportu“ rozhodcu.
Arbiter rovnakým metrom pískal fauly a rovnakým metrom nechal voľnosť tvrdej hre,
až na druhopolčasový cca desaťminútový úsek, keď kopil chybu za chybou (inak bol výborný). Samozrejmé, dôležité bolo, že jeho voľnú ruku hráči nezneužili a od tvrdej hry neprešli k ,,okopávanej“.
Naši hráči
Nasadením Krisa Vidu a Čmelíka, vedno s Mátém, sme zvýšili svoju pohyblivosť, rapídne sa zlepšila ponuková činnosť, i keď naše kombinácie nemali precíznosť žilinských. Samozrejme, Kris mal veľký zápasový výpadok, takže bolo ťažké od neho žiadať výkon na hranici jeho možností. Spomínaní hráči však svojou hrou pomohli Ronanovi, Kalmárovi, ale hlavne Davisovi (i keď jeho príspevok do defenzívy je limitovaný) k väčšiemu priestoru na hru, ktorá im sedí.
Mali sme v niektorých formáciách výpadky, ale iné čakať ani nemôžeme,
z kombinácie prirodzenej a nechcenej rotácie hráčov si už Hyballa asi trhá vlasy, no treba podotknúť, že sme jarnú menšiu kompaktnosť tímu v tomto zápase kompenzovali našimi prednosťami.
Apropó, Hyballa…
Čochvíľa sa asi začne rozhodovať o jeho budúcnosti. Napíšem teraz svoj názor, ktorý nebudem ani meniť, ani zbytočne do nemoty opakovať.
Roky som tu nevidel tak komplexného trénera, a keďže všeobecne nemám rád mužstvá, ktoré príliš často menia trénerov, považujem za dobré riešenia nechať mu naďalej priestor, treba mu však doniesť kvalitného zakončovateľa, lebo možno sú Čmelík či – keď treba – Kris kvalitní útočníci, nie sú to však klasickí zakončovatelia, typické kladivá.
Som za Hyballu v ďalšej sezóne, ale právo rozhodnúť o tom má samozrejme klub. Bodka.
Opäť Martin
Hovoril som mu, že nemám odvahu ho príliš chváliť. Urobím teraz výnimku – bol to famózny výkon, ale Martin, do ďalšieho zápasu choď ako keby brankárska explózia so Žilinou a táto pochvala ani neexistovali.
Hm… Ak nás Žilina predbehne v konečnej tabuľke, poviem športovo, zaslúžia si, pretože tento klub o športovom zápolení a pozdvihnutí kvality ligy nielen hovorí, ale aj tak koná. Napreduje športovými zbraňami. Bodka.
