Bez toho, že by som chcel súpera hocijakým spôsobom znevažovať, či dehonestovať, zopár vecí si treba jasne povedať. Nie náhodou som označil posledný zápas s týmto súperom za ,,špinavý futbal“, a nie náhodou som vyslovil pred týmto duelom napoly prianie a napoly presvedčenie, že práve Sereď bude súperom, ktorý doplatí na našu predchádzajúcu streleckú suchotu.
Na jednej strane, pred Sereďou klobúk dole za postup do prvej šestky, no na druhej strane si musíme jasne povedať, že tím takejto kvality by sa nikdy nedostal do play-off (opakujem, klobúk dole pred ich zuby-nechty futbalom kombinovaným s urputnou bojovnosťou), ak by neuzreli svetlo sveta neakceptovateľné výpadky dvoch klubov – Spartaka a Trenčína.
Tu by som rád upozornil všetkých (vrátane novinárov), ktorí unisono tancovali oslavné valčíky na falošné tóny skladby: Titul čierno-červeným za každú cenu, aj cez mŕtvoly.
Naozaj je ťažké nájsť precedens, aby mužstvo po získaní titulu padlo takýmto voľným pádom… bohvie kam. Nechám na ódy píšucich a z El Maestra div nie Fergusona vyrábajúcich pisálkov, aby sa podujali na vecnú analýzu o tom, aké následky môžu mať prípadné rozhodnutia z konaní v známych kauzách, ktoré porodila ,,majstrovská sezóna“ – ak dopadnú v neprospech trnavského klubu. Nech sa páči!
Nebudeme si teda klamať, aj ,,polokrach“ Trnavy či výpadok Trenčína pomohli Seredi do play-off.
Čo z toho má futbal? No, veľa nie! DAC aktuálne asi to, že zopár hráčov získalo stratené futbalové sebavedomie, menujme hlavne Divkovića a aktívneho Čmelíka. Luky prechádzal obranou súpera ako nôž maslom.
Na druhej strane, po dvoch strelených góloch, u zopár našich hráčoch, boli jasne viditeľné obrovské výpadky v koncentrácii na zápas. Ak by títo hráči sedeli za volantom, s takýmto výpadkom koncentrácie, by po minúte šoférovania šeredným spôsobom havarovali. Drsné porovnanie, ale chcem tým naznačiť, že síce iným spôsobom, ale aj sobotňajší zápas proti Seredi patrí medzi ,,špinavé“.
Účasť nášho súpera v play-off je pre nich samozrejme úspechom, vyžmýkali z minima maximum, a svojim spôsobom snímam pred nimi pomyselný klobúk, ale…
Donekonečna nemôže Sereď odolávať kvalite súpera nešportovými zbraňami pod dirigentskou taktovkou Alda Baeza, a zuby-nechty štýlom, ktorý predvádza Ľubo Michalík. Môže niekto tvrdiť, že Ľubo ešte stále stačí skúsenosťami na ligu, tak prečo nie, ale minca má aj druhú stranu.
Benevolenciu rozhodcov, ktorí Michalíkove fauly vyplývajúce z prach prostého dôvodu (fyzicky a kondične je za zenitom a ten nastal už pre rokmi) jednoducho prehliadajú. Je to ľútosť či čo?
Ľubo nie je prípad Jaromíra Jágra, ktorý je vo fantastickej kondícii a fyzickom stave aj vo veku 47 rokov. Michalík ma zjavnú nadváhu, pomalý pohyb a z toho vyplývajú priam komické fauly a bizarné situácie, keď sa tento hromotĺk rukami nemotorne snaží stiahnuť hráča, ktorý ho obchádza.
Jasné, nie je to chyba hráča, ten si povie: kým môžem, prečo nie? Je však na čase, aby ho rozhodcovia prestali ľutovať – keď sa už raz postavil na trávniky Fortuna ligy – a pískali mu, čo sa pískať má.
Sledujem kvôli Penksovi veľa zápasov Serede a preto tvrdím, že takmer v každom zápase sa mohol Michalík (aj Baez) so žltými kartami veľmi rýchlo – už v prvých polčasoch zápasov – dostať pod sprchy v šatni.
Sereď má iba záblesky a že to stačilo na play-off je väčší problém pre ligu ako takú, ako pre malý klub z mesta, kde vyrábajú moje zbožňované Horalky.
Áno, my sme si zastrieľali, Divko a Luky nabrali sebavedomie a som tomu rád, ale niekde by mal zväz urobiť hlbšiu analýzu stavu ligy,
pretože progres pár klubov nemôže zakryť súčasný stav, že úspechy slávia bez problémov aj ,,nesystémové kluby“, ktoré možno za pár rokov nebudú.
Najľahšie je zvaliť brutálne kolísavú kvalitu tohoročného play-off na klišé: Taký je futbal!
Sebaklam a sebaľútosť. Ľutujeme klub, ktorý desaťročia nemal titul – doplatila na to celá liga. Ľutujeme klub, ktorý sa drží v lige statočne, ale za normálnych okolností by v play-off nemal čo robiť.
Zo súcitu prepískame jeden klub k titulu, aktuálne zo súcitu necháme dohrať zápas človeku s fyzickou pripravenosťou na zápasy starých pánov, a potom rozhodca zo súcitu k vlastnému výkonu kompenzuje ochranu Michalíka súcitom pri hrubom faule Koného…
Aj toto je výsledok ,,systematickej“ práce ľudí, ktorí rozhodujú o obraze futbalu a ligy. Nesystémová liga, ad hoc riešenia.
Šialené…
