Dnešný článok bude trochu ,,širokorozchodný“, menej viet bude o samotnom dianí na štadióne v Michalovciach, a naopak, viac priestoru dostanú vety o úrovni play-off a o našich ambíciách v Európskej lige.
Ilustračné fotky: Nándor Fekete
Bol som jedným z tých fanatikov, ktorí sa vydali na takmer dvanásťhodinovú cestu, aby si pozreli… Aby si pozreli… No, najlepšie zdokumentuje kvalitu tohto rozháraného zápasu tlačovka, na ktorej tréner Hyballa vypichol ako pozitívum bojovnosť našich hráčov.
Treba dodať, že nie náhodou, pretože to bolo asi všetko, čo by pasovalo na visačku s názvom: kvalitná play-off.
Prvý polčas
Pasáž zápasu, ku ktorej by som bol najkritickejší. Nehrali sme dobre ako mužstvo, popritom však malo viac hráčov veľké výkonnostné výpadky.
Najviac bolo naše mužstvo ohrozené prvopolčasovým výkonom Koného.
Napočítal som približne päť prihrávok súpera za jeho chrbát, pri ktorých zlyhal nielen pozične, ale pri náprave zlého postavenia nebolo vidno dynamiku, ale naopak veľkú laxnosť, aká je pri poste stredového obrancu neakceptovateľná. Pri týchto situáciách, rovnako ako pri strelách do žrde Jedličkovej bránky, sme mali obrovské šťastie.
Tak, ako sme ho veľakrát nemali, tak nás v Michalovciach zachránilo od blamáže, pretože trojgólové vedenie domácich by bolo celkom reálnym obrazom prvého polčasu.
Nestalo sa tak, no a v druhom polčase rozhodla vyššia kvalita nášho kádra a možno únava domácich. Viac vypichnúť zo zápasu neviem, okrem faktu, že sme získali dôležité body na ceste za účinkovaním v Európskej lige z výhodnej pozície druhého mužstva Fortuna ligy.
Play-off
Kvalita play-off je oproti vlaňajšku o pár čísiel nižšie, a to nemusí byť iba kvôli absencii Trnavy a Trenčína, alebo kvôli rozhodnutému titulu dominantného Slovana. Nejak príliš skoro hrajú mužstvá v tempe, ktoré charakterizuje vetička: Nech je už koniec ligy!
Nám sa návyk na takzvané ,,tempo a prístup zo zotrvačnosti“ môže vypomstiť.
Neviem si predstaviť, že káder, ktorý dlhodobo hrá v ,,nižších rýchlostiach“, bude schopný preladiť tak, aby obstál na medzinárodnom poli.
Leda, že by sa vymenil káder a to celkom masívne. Ak sa však hrá na údržbu a čaká sa na posily, či výmenu trénera, doplatí na to play-off ako také.
Jasné, spokojnosť môže byť s úspešnosťou, a treba sa z nej tešiť, ale treba myslieť už na medzinárodnú scénu, lebo na ňu sa treba pripraviť aj v hlave a už teraz, pretože pár týždňov v príprave sa môže vydariť, ale aj nemusí. Takto prevedené play-off nie je dobrou štartovacou dráhou.
Nepotrebujem vedieť zákulisné reči, stačí pohľad na dianie počas zápasu: hráči, aj lavičkový, aj eventuálne transférové želiezka v ohni, sú hlavou už v zóne prestupov, a tréner možno v zóne odchodu.
U Hyballu mi to vychádza skôr na logický odchod, lebo v ňom nevidím oheň, skôr únavu z toho, ako ťahá mužstvo do Európy bez útočníka a bez lavičky. Lavička nám stále poskytuje maximálne jedného kvalitného hráča, ktorý vie zmeniť priebeh hry a to je málo.
Hyballa je skvelý analytický tréner, ale nie je kúzelník.
Hej, je tu šanca, že sa situácia zmení a dostane štyroch kvalitných hráčov, ale na medzinárodný futbal treba kontinuálny progres bez hluchého obdobia akým je prevažná väčšina jari a hlavne play-off. Miera rizika, že na to doplatíme je veľká.
Áno, jednorázovo nie sú vylúčené ešte aj kvalitné jarné zápasy,
ale ak sa pozrieme v spätnom zrkadle na jarnú časť, ustúpili sme od strategických riešení. Aj nábeh na novú sezónu spôsobom ad hoc sa môže vydariť, ale v prvom rade sa treba vrátiť k budovaniu mužstva premýšľajúc nielen v sezónnom fortuna-ligovom horizonte, ale ako šachista aj v medzinárodnom horizonte, čo je futbalové teritórium, kde sa rozdávajú tvrdé facky za každú chybu, aj malú aj veľkú.