Sobota, 21:33
Cinkne mi mobil a na displeji sa mi objaví správa od mojej štrnásťročnej dcéry:
Po jednom symbolickom oslavnom poháriku vínka už trielim domov, pretože si už nepamätám, kedy som sa tak tešil na písanie ako teraz. No jasné, samozrejme, že začnem brankárom!
Cez týždeň sme natáčali na akadémii Hónap Nője, a dramaturgiu videa sme poňali celkom drsne – Viki natvrdo absolvovala úsek tréningu s brankármi a teda aj Martinom Jedličkom. Pri odchode som pre istotu potvrdil informáciu o termíne zverejnenia materiálov z natáčania – po zápase so Slovanom. Bola v tom aj dávka opatrnosti, ak by nám totiž zápas nevyšiel, natáčanie by možno vyprodukovalo pár nepríjemných reakcií.
Po zápase s pokojným svedomím môžem povedať, že v tomto smere všetko dopadlo dobre. Jedlička zachytal tak, že… no, stále mám zábrany použiť superlatívy, nechcem totiž nič zakríknuť, pred analýzou sa preto vyjadrím smerom k Martinovi takto –
len tak ďalej, s pokorou, nestratiť koncentráciu, makať na sebe deň a noc, a totálne sa oddať brankárskemu životu. Buď naďalej blázon v bráne!
No, poďme na to! Pre mňa mal Martin dva extrémne kvalitné zákroky, či počiny.
Prvý
Zákrok pri nájazde Mohu po nepochopiteľnej chybe Koneho, ktorý sa pokúsil prejsť cez troch hráčov Slovana pohybom a kľučkou zo sedemdesiatych rokov. Martin sa v podstate lopty ani nedotkol, ale dynamickým vybehnutím (aj keď paradoxne načasovaným o sekundu neskôr, ako by bolo ideálne) dostal Mohu pod patričný tlak. Myslím, si, že dostať gól počas pasáže, keď sme zďaleka nehrali dobre, to by si už Slovan ustrážil.
Druhý. Zlikvidovaný pokutový kop Šporara
Slovanista nekopol pokutový kop zle, mieril ju po zemi a k žrdi, možno nedal do strely potrebnú razanciu, ale takáto umiestnená strela je i pri slabšom dôraze strelca len ťažko chytateľná, ak brankár neprejaví stopercentnú koncentráciu. Pomohlo, že mal Šporara prečítaného, dôležité však bolo aj to, že sa vrhal cielene, čo najbližšie k zemi, aby bol čo najrýchlejšie pri lopte. Vrhnúť sa pár čísiel vyššie nad plochou, už by loptu nestihol.
Z môjho pohľadu to bol brankársky zákrok na hranici technickej dokonalosti.
Hovorí sa, že penalta sa nedá chytiť, ale tento zákrok (samozrejme aj s dávkou šťastia) je návod na to, ako sa dá spraviť maximum preto, aby sme starú známu poučku popreli.
Chytená penalta mala aj inú dimenziu. Každý počul ten ošiaľ pred zákrokom a aj po zákroku, ja osobne som na zápasoch DAC-u ešte nepočul, aby dôvera nášmu brankárovi bola vyjadrená explicitnejšie, ako teraz Martinovi. Priradím ju k tým senzačným veciam, ktoré si z tohto obdobia budeme pamätať ešte veľmi dlho.
Kvalita dvoch polčasov. Boli aj na prvý pohľad rozdielne, nielen po hlbšej analýze. Videli sme v prvom dejstve opatrnosť z oboch strán, skôr taktické manévre, neurobiť chybu, nedialo sa to v tragicky nízkom tempe, ale určite nižšom, ako by si to takýto zápas pýtal. Koniec koncov, také tempo vyhovovalo skôr Slovanu, a keď sa
k prevahe hostí v kvalite hráčov pridali veľké individuálne chyby našich hráčov, mohlo sa pokojne stať, že v prvom polčase doplatíme na opatrnícku hru.
Druhý polčas bol však radikálne iný. Vyššie tempo, a hlavne nezvyklý, ale o to logickejší a racionálnejší ťah s dvojitým striedaním. Hyballa tu preukázal cit pre hru a podľa mňa týmto dvojitým riskantným striedaním riskoval menej ako keby ponechal na ihrisku hráčov, ktorých vystriedal.
Počas druhého polčasu sa zo stretnutia vykľul emotívne ladený zápas, s blčiacim žlto-modrým srdcom. Ono, dvihnúť z futbalu tlak a tep sa dá aj pozitívne, a po takýchto emóciách baží divák, ktorý si kúpi permanentku na DAC, alebo meria cestu pri On Touroch.
Negatívne emócie sme videli, a ich hlavným nositeľom bol rozhodca Ziemba.
Zhrniem tie, ktoré sú už bežné: na našej strane chybné posúdenie Kalmárových faulov, nepoteším vás, ale po ich sérii a ešte zbytočných protestoch mal ísť von. Rozhodcovské chyby v prospech Slovana ani nerátam, proste, kopil chybu za chybou na oboch stranách, čo striedal s fázami, keď ich kopil iba proti nám.
Nie celkom rozumiem, že načo čaká prezident zväzu Kováčik so zavedením systému náhodného výberu rozhodcu. Už včera bolo neskoro, náhodné prideľovanie je aj v justícii podľa mnohých potrebnou pákou proti prípadnej korupcii. Platí to aj pre futbal, nehovorím, že teraz opisujem korupčné správanie sa, ale ako je možné, že Ziemba píska posledné dva zápasy včerajších rivalov za sebou. Preto je potrebný systém náhodného výberu.
Som zvedavý, ako zareaguje pán Kováčik, rozhodcovská komisia a disciplinárna komisia na včerajší karate počin hráča Slovana číslo 66…
Ide podľa môjho názoru za jeden z najbrutálnejších faulov od čias Szarkovho zákroku na Kóňu a nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa Kristopherovi nič nestalo.
Poprieť úmysel môže po takto dokonale prevedenom kung-fu kopanci len idiot.
Fuj, ešte teraz sa mi dvíha žalúdok pri záberoch z inkriminovanej situácie!
Pán Kováčik, osobne by ste sa mali vyjadriť k tomuto zákroku, odsúdiť ho a trvať na exemplárnom postihu hráča a koniec-koncov aj rozhodcu, ktorí videl zákrok úplne jasne, a to, že neposlal fightera do spŕch…
Pán Kováčik, ak takýto zákrok prešuští bez exemplárneho trestu, hm… ja osobne by som ako sponzor tejto ligy (tak ako nie som) okamžite stiahol všetky financie pre zväz.
A ak si náš klub váži svojich fanúšikov, tak podá podnet na prešetrenie tohto zákroku, pretože ani naše vedenie sa nemôže tváriť, že tento prípad prešumí, alebo radšej neurobíme nič, lebo inokedy zas nás stiahnu pod vodu. Zákrok je za hranicou akejkoľvek tolerancie, a nesmie sa ututlať. Väčšia poškodzovanie mena futbalu, ako prípadné ututlávanie tohto prípadu, tu už slovenský futbal desiatky rokov nemal.
Ak tento prípad vyšumí, bude to zle PR pre zväz, pre slovenský futbal, doslova rozseká v mladých podvedomú vieru v čistotu tejto hry.
Pán Kováčik ste na ťahu, prestaňte sa báť buchnúť do stola, ale na ten správny, nie na môj.
Tento zákrok a fail rozhodcu sa stal za vášho prezidentovania, a na to história nezabudne.
