Úvod prípravy generoval celkom slušný počet diskusií, ktorých – pochopiteľne – nosnou témou sú hráčske posuny a to obidvomi smermi.
Úplne prirodzenou ľudskou aj fanúšikovskou reakciou je, že najmenej empaticky absorbovanou je správa o odchode hráča zo základnej jedenástky, viac ako inokedy sa totiž prejavuje aj pud sebazáchovy, či pocit ohrozenia. Dnes teda počujeme aj reakcie, ktoré sú zmesou emócií, ale na druhej strane aj úvahy, ktoré diktuje racionálne zmýšľanie.
Tak, či onak, ak sa pristúpi k podobným krokom, treba rátať s prirodzenými reakciami ľudí, fyzik by povedal, že každá akcia má svoje dvojča, ktoré sa volá – reakcia.
Jedna vec je istá, podobné hráčske pohyby boli, sú a budú, ak klub chce, aby nevznikol tlak, mal by takéto veci komunikovať predtým, než správy padnú verejnosti na hlavu z ,,nevieme odkiaľ“.
Čisto z komunikačného hľadiska je podľa mňa schodnejšou cestou, ak podobné správy počuje, číta verejnosť, fanúšik, z úst klubu, či už vo videu, alebo v písanej forme. Podľa môjho názoru.
Poďme však k meritu veci, presun hráčov. Nezdieľam bezbrehý pesimizmus, ale ani bezbrehý optimizmus. Mali by sme vychádzať z faktov. Faktom je, že odchody doterajších hráčov, hlavne Baya, sme nesuplovali. Môže sa stať, že teraz áno, ale stopercentnú istotu, ale ani neistotu, nemá ani tréner Hyballa.
Minulú sezónu sme mali slabú lavičku, čo je neodškriepiteľné.
Môže sa stať, že ju už teraz budeme mať dobrú, ale stopercentnú istotu, ale ani neistotu, nemá ani tréner Hyballa.
Odchádza celkom nečakane Huk, ktorý na jednej strane bol kapitán a patril do osi mužstva, na strane druhej nepodával vždy stopercentné výkony. Kým so Šatkom si sadol veľmi rýchlo, trvalo dosť dlho, kým si táto dvojica zvykla na Jedličku a naopak.
Niektoré veci fungovali, a na niektoré veci použili ad hoc riešenia.
Napríklad Martinov hendikep pri plnokrvných centroch eliminovali tým, že sa dôraz preniesol na elimináciu samotného centrovania už pred šestnástkou, ako by riešili za pochodu ako úspešne eliminovať centre až v šestnástke, či v päť a polke. Zvykli si na seba, a fungovalo to aj takto.
Momentálne ma netrápi odchod Huka ako takého, lebo skôr či neskôr bude nahradený, ale poskladanie stredu obrany pokladám za asi najdôležitejšiu novú výzvu, pri ktorej si dávam podľa mňa legitímnu otázku, či je na to dostatok času:
čím dlhšie totiž budeme skúšať stredovú obrannú dvojicu a čím neskôr bude mať Martin pred sebou dvojicu, ktorá prejde záverečným sitom, tým menej času bude mať natrénovanie súhry a nasatie chémie s týmito obrancami.
Hm… Vybrať rýchlo túto dvojicu nesie so sebou tiež nemalú dávku rizika, že v časovom tlaku sa nevyberie dobre, teda, obidve riešenia sú ,,horľavé“. Súhra Martina so stredovými obrancami je podľa môjho názoru kľúčovou pri budovaní mužstva na novú sezónu a hlavne s kompasom na dvojzápas v EL.
V tomto prípade nezdieľam tvrdenie, že obaja tréneri sú tu na to, to je príliš zjednodušený pohľad, pretože objektívne je to úloha na hranici najväčšieho rizika, a pre krátkosť času dupľovane.
Úspech talentovaného brankára je na deväťdesiat percent v hlave, zvyšok je o ochote pracovať. Celé to drží po kope hlavne chémia so stredovými obrancami.
Na záver nepoužijem bezbrehý optimizmus a ani pesimizmus, podotknem toto: Hyballa, Raška, Jedlička a trénermi vybraná stredová dvojica bude potrebovať našu (vedenie, diváci, atď) obrovskú podporu, pretože majú pred sebou jednu z najťažších úloh za posledné roky.
