TITULNÁ FOTKA: NÁNDOR FEKETE
FOTKY V ČLÁNKU: JURAJ BENKÓCZKY
ČLÁNOK V MAĎARSKOM JAZYKU: bit.ly/2YMdqGj
Dva dni dozadu som písal, že by som sa už nerád vracal ku genéze našich aktuálnych problémov. Dnešný, možno nechtiac vyzdvihnutý ako zlomový moment – pri zvýraznenom slove ,,veľká“ chyba – ma však núti, aby sme si to celé tak trošku zrekapitulovali.
Takže, keď som po odchode Huka napísal, že to nie je práve najlepší ťah, a po odchode Koného a avizovanom Šatku, som bol presvedčený, že dlhšiu dobu budeme musieť plátať väčšiu dieru, aká je medzi nohami Terezy Orlowskej.
Spomenul som, že od tej chvíľky sa stávajú pre mňa kľúčovými postavami tréner brankárov a gólman Jedlička. Bol som zvedavý, ako to dopadne, pretože sme sa v našom prostredí zasekli v pre mňa neakceptovateľnej a zjednodušujúcej fráze, ak napríklad zachytá dobre – Brankár je tam na to!
Takže, povedzme si, že prečo bol v minulej sezóne Jedlička v takej parádnej forme. Martin má mnoho predností, ale má aj jednu veľkú slabinu – vybiehanie na centre a ich eliminovanie.
Pri trojici Koné, Huk a Šatka sa v podstate podarilo, po čase, tejto trojke odšéfovať kraje tak, aby nepustili súpera k centrom – ak si spomeniete, boli zápasy, keď prešli z kraja len sporadické centre.
Pred novou sezónou musel tréner brankárov pripraviť Jedličku najprv na to, že mu v úvode sezóny budú pobehovať pred šestnástkou v zápase dve-tri iné mená, ako v predchádzajúcom zápase, v lepšom prípade budú rovnaké mená, ktoré pravidelne striedajú v obrane posty. Toto veľmi ťažko – a tiež nie po pár týždňoch – zvládajú aj skúsení brankári, no a my tu hovoríme o cca 20 ročnom brankárovi… Napriek štatistikám, mnohí jeho rovesníci ešte rozmýšľajú o tom, ako stratiť panictvo, rovnako intenzívne, ako Martin rozmýšľa o tom, ako nestratiť post jednotky.
Fluktuácia mien na postoch bola neskutočná,
Raška však pripravil Martina výborne aj vďaka tomu, že tu bol určitý čas ešte Šatka, s ktorým si Jedlička rozumel, a podával výborné výkony. Ľubo však odišiel a okrem chémie so stredom obrany odišla aj éra eliminovania centrov a prišli góly, ktoré jednoducho prísť museli, lebo centre sú Martinovou slabinou.
Kto by však zvládol po Šatkovi a Hukovi organizáciu obrany, ktorou by eliminovali Martinove slabiny? Predpokladaná dvojica Kružliak a Oravec, na to nemajú ešte kapacity. Jednak si Kružliak musí dávať pozor na menšiu pohyblivosť, respektíve obratnosť (viď kolotoč, ktorý mu uštedril Grék pri góle), proste vlastné nedostatky, a nemá čas na potrebnú komunikáciu ani s Oravcom, pretože má na ľavej strane problém, vedľa ktorého je galiba typu ,,Houston, máme problém!“, detstká brnkačka.
S tým, že príde Davis z repre ,,rozbitý“ sa rátalo. No s tým, že v prípade jeho účinkovania sa on a jeho strana stane pre súpera okamžite súčasťou stratégie, s tým nerátal nikto.
Prvý polčas v Seredi bol tragikomický, takmer všetky útoky viedol súper cez Davisa. Mierne zveličím – ani rozhodca sa neunúval meniť pozíciu, keď útočila Sereď, bolo jasné, že sudí môže ostať pri Davisovi.
Bolo pekné, že Davisa mali zabezpečovať spoluhráči. Bohužiaľ, Kružliak ho jednoducho nevedel zabezpečiť – a ďalšia diera bola hotová (nie, nespomeniem Terezu…).
Davis môže byť rád, že nebol vylúčený a nepozeral sa pri odchode z ihriska na prípravu súpera na zahrávanie penalty.
Nebol však sám, spomeniem nepochopiteľne odovzdané lopty súperovi Kružliakom, ktorý na našej polke, stojac chrbtom k súperovej bráne dvakrát poslal Sereď do brejku… Proste, takýchto obrovských chýb, zlých prihrávok bolo od celého mužstva požehnane. Pred takýmto chaosom chytá brankár Jedlička, toho času ešte dušou skôr chlapec ako muž. Zvláda to s Raškom dobre, ale už začína horieť knôt z oboch strán.
Fakt neviem prečo vyzdvihol tréner chybu Jedličku, keď našu hru rozleptávalo ,,stádo“ individuálnych chýb dvoch tretín mužstva. Na skladanie obrany najviac dopláca Martin, totižto z báječnej formy sa nie vlastným pričinením môže ocitnúť v hlbokej kríze.
Zatiaľ tomu tak nie je, naopak, skvele pripravený Martin bol doteraz mužom číslo 1. Napriek dnešnej šaškárni v obrane a napriek Davisovi, ktorý v tomto stave nemá čo robiť na ihrisku.
To, že sa Petrovi podarí poskladať mužstvo, je otázka času. Jeden z jeho najdôležitejších pilierov počas tohto obdobia je najstabilnejší hráč, ktorý zároveň podstupuje najväčšie riziko, že si zlízne takéto zápasy – Martin.
Jedlička samozrejme nie je nedotknuteľný, ale mne tu chýba logika. Martina, napriek vyrobenej penalte, by som spomenul asi ako desiateho v poradí, vzhľadom na televarieté v podaní zvyšku mužstva,
a zdá sa mi to hodne nefér mať strach vysloviť mená Davisa, Kružliaka, Oravca, Kalmára, Ronana, Vidu Krisza, a bez problémov načať štýl okresného přeboru, a jebnúť genézu včerajšej prehry na brankára.
Vyrobená penalta nebola veľká chyba, ale chyba, ktorá sa prihodí každému brankárovi a hlavne, nie vtedy sa rozhodlo. Rozhodlo sa už vtedy, keď na zápas dostal nomináciu Davis. My sme sa stali obeťami domino efektu a rozbitého mužstva a súper od radosti skákal trojitého Cukaharu prehnute v kombinácii so štvoritým odpichnutým Rittbergerom. Ak by mal Ivan Há tušáka, že Sereď ma Davisa zmapovaného, možno by prvýkrát legálne vyhral v stávkovej kancelárii…