Slogan SFZ ,,#HRAMEFER“ sa viac zosmiešniť asi nedal, ako Kozákovými úletmi na tlačovke

FOTO: PÁL PÉTER SZABÓ
ČLÁNOK V MAĎARSKOM JAZYKU: bit.ly/38xWm9c

Posledné kolo bolo charakteristikou jesennej časti Fortuna ligy ako cez lakmusový papierik. Po futbalovej stránke evidentná nadvláda a kvalitatívny únik klubu z Bratislavy, ktorému zabránili v postupe do celkom slušnej úrovne v Európe, taktické chyby s Wolverhamptonom.

Slovan má kvalitný káder a majstrom sa nestane asi iba v tom prípade, ak sa obrazne povedané porazí sám. Ešte uvidíme, čo s nimi spraví odchod pár hráčov – veľkým problémom môže byť strata kľúčového hráča – skvelého Greifa.

Slovanu v lige za chrbtom futbalovo nedýcha nikto. Zvyšok Fortuna ligy predstavuje kvalitatívnu šeď, posúďme sami – na tretom mieste sme my, a to sme v podstate okrem troch zápasov podávali priemerné výkony, a máme za sebou sezónu, z ktorej ani ten najväčší futbalový marketér nespraví produkt, ktorému sa dá bezbreho tlieskať. Prehrávali sme so súpermi, ktorí majú problémy so základnými potrebami pri riadení klubu, respektíve mužstva.

Stenu neprerazíme už ani okrídlenou vetou, že nevieme hrať proti slabým mužstvám. Polčas v Michalovciach nebol prvým prípadom, keď bol aj slabší a defenzívne ladení súper výkonom futbalovejší, aj takticky zrelší.

Celkovo si Fortuna liga cupitá veľmi zlým smerom, smiešne návštevy (okrem DAC-u, pretože my  máme divácku základňu, ktorá chodí vždy a za každých okolností), veľa zápasov sa ani nedá hodnotiť, lebo na ihrisku vidieť iba ,,posúvanie lopty“. Produkt Fortuna liga ako taký, sa pomaly prepadáva do kategórie – ťažko predateľný.

 

K zápasu

Naša lavička predurčovala, že pri akejkoľvek snahe nášho mužstva asi nebude stačiť ani výkon s maximálnou výťažnosťou kvality. Práve preto bol pre mňa obrovským sklamaním prístup asi polovice mužstva, ktorá hrala alibisticky až to bolelo. Veľa naznačuje moment, že našim najlepším hráčom bol Ronan, ktorý popri tradičnej írskej poctivo odvedenej práci minimálne trikrát naivnou a veľmi riskantnou dlhou krížnou prihrávkou odovzdal loptu súperovi ako na tácke.

Ak by sme hrali s neunaveným Slovanom, Ronan by mal asi mínusové gólové asistencie. Či sme mali šancu na tri body, či na jeden? Slovan začal pozvoľne, tempo stupňoval pomaly.

My sme vtedy mali priestor na góly, ale či by to stačilo na bod, alebo výhru?

 

Zlom v zápase

Pár minút pred prvým gólom Slovan vyrukoval s prvými dynamickými výpadmi, čo dalo tušiť, že bude nasledovať ich typický útok s na milimeter presnými prihrávkami. Potrebovali iba to, aby sme boli vysoko a prečíslili nás. Stalo sa. Potom sme už na výsledok nemali taký dosah ako v úvode. Postupne to bol už len súboj Slovana voči Jedličkovy.

Na vabank v závere sa už nepozeralo dobre, to už sme videli na súboj prvého s druhým nedôstojnú hru mačky s myšou v našej päťke, ale chvalabohu, Jedlička bol v strehu.

Takže, nereagovali sme na zásadnú slovanistickú zmenu rytmu.

Jedna poznámka o Holmanovi. Mám taký dojem, že sa rodí jeden z lídrov maďarskej reprezentácie. Hral výborne a aj keď zápas nemal veľké tempo, a ani on nezačal najlepšie, výkonom vyčnieval a celkovo predviedol veľmi kvalitný výkon.

Okay, nech sa takto a ešte lepšie (má na to) predvedie v reprezentácii.     

 

Jesenné zhrnutie

Bodov máme dosť a dobré je aj tretie miesto. Cieľom však bola stabilizácia kádra a ďalší posun pri budovaní mužstva. To sa nie celkom vydarilo, lebo sme skôr ostali stáť na mieste, ak neurobili krok vzad. Genéza je jednoznačne v unáhlenej personálnej výmene v strede obrany. Za pochodu sa nám nepodarilo nielen pre nových, ale ani pre zvyšných defenzívnych hráčov zastabilizovať posty.

Rotácia hráčov, taká ako bola potrebná – základná jedenástka-lavička – prakticky neexistovala. Namiesto nej sme mali rotáciu postov medzi hráčmi základnej zostavy – vyzeralo to skôr ako rotácia pri volejbale. Pred jarnou časťou máme dosť času, počas prípravy už naozaj treba stabilizovať káder a skvalitniť ho, lebo pár hráčov  je výkonnostne naozaj na hrane.

Zápas s Michalovcami otvoril aj problémy iného druhu, ale to sú vnútorné záležitosti klubu. Maximálne môžem poznamenať, že hráč DAC-u by nemal mať voči ľudom z tohto regiónu podobný slovník ako Kozák ml. voči Hyballovi. Bodka.

 

Kozák, Hyballa

Existuje konanie v afekte, v napätej situácií, keď je adrenalín veľmi vysoko. Sám som s Petrom podobné niečo zažil. Bral som to však ako vec, ktorých je vo futbale tisíc a po vychladnutí trénerskej hlavy bude inak. Tak aj bolo.

Kozákove výroky sú však z iného cesta.

V prvom rade som si spomenul na slovník trénerov z deväťdesiatich rokov, trebárs aj z košickej éry Rezešovcov. Je paradoxné, ale vyjadrenia Kozáka ml. (kde sa objavil aj typický prízemný  argument – Sme na Slovensku) sú takmer identické s typom vyjadrení, aké mal v minulosti na adresu zahraničných hráčov jeho otec.

Uvidíme, či dosiahne trénerské kvality svojho otca, ale čo sa týka vyjadrení, paralela je zjavná.

Nemal by sa však uberať týmto smerom, kritizovať možno, ale zájsť do roviny, kde sa v takomto kontexte používajú slová ako Nemecko, či Slovensko, by nemal. Sme na Slovensku!

Neblahý kontext takejto vety je už desiatky rokov známy a to by si mali uvedomiť aj prezident a aj členovia oddelenia integrity SFZ a čo najostrejšie sa voči takému kontextu ohradiť. Ak ostanú ticho, mladý Kozák nasadí prezidentovi a aj iniciátorom akcie HRÁMEFER šašovské čapice.

 

Na záver

O tom, že trénerom DAC-u sa stal Peter Hyballa, rozhodol majiteľ klubu Oszkár Világi a o tom, že kedy už šancu nedostane, takisto rozhodne Oszkár Világi. Rovnako, ako Ivan Kmotrík ml. priviedol Kozáka ml. do Slovana a rovnako jedine on rozhodne o tom, dokedy bude Kozák v klube trénerom.

 

Preto bola veta o Hyballovej (ne) spôsobilosti od trénera Kozáka ml. neprofesionálna, nekolegiálna a v porovnaní s doposiaľ absolvovanou praxou oboch trénerov aj smiešna. Ešte na margo vety autora článku na profutbale, pána Šáškyho, ktorý naše slová (celý tata) označil za neprofesionálne a osobný útok.  Pán Šašky sa šeredne mýli, ale to je asi nedostatkom skúsenosti a informácií.

Tá veta je totiž hodnotiaci súd a názor vychádzajúci z identického (viacnásobného) spôsobu komunikácie so zahraničnými trénermi od jeho otca Jána Kozáka v minulosti.

Prikladám jeden z nich (sledujte od 7.40), ale na youtube je ich viac. Poprosím teda pána Šáškyho o korekciu v tomto jeho vyhlásení, lebo videozáznamy vykazujú zjavné znaky podobnosti, teda, moja veta bola absolútne legitímna. Na tlačovke, na rozdiel od iných, sme nič neporušili, ale na základe znalostí a informácií z minulosti sme vyslovili jednoduchý záver a názor.

 

Ez a webhegy sütiket hassznál, hogy javítani tudjon a felhasználói élményen. Elfogadás Tovább