Lump, náhubkový zákon a iné
Prapodivné časy to v súčasnosti žijeme. Začnime za hranicami nášho Ficoraja, ktorý dnes obývajú občania fliačku pozemskej pevniny, nazývaného aj Slovenská republika.
Za Veľkou mlákou si volili Hlavu najsilnejšieho štátu sveta a priľahlého okolia. Do finále sa kvalifikovali dve, nazvime to slušne, osobnosti – Hillary a Donald (nie káčer, hoci USA sú vraj krajinou neobmedzených možností).
Nakoniec sa Amerikánci rozhodli tak, že v januári zasadne do Orálnej pracovne tak trochu, ale ozaj iba trochu prekvapujúco, druhý menovaný.
Priznávam sa otvorene, v tomto dueli som bol mierne naklonený Clintonovej, hoci nemôžem tvrdiť, že by mi bola nejako obzvlášť sympatická, ale vezmime to aj tak, že popritom má šťastie v nešťastí – nikto jej v prezidentskej kancelárii nebude pchať hlavu pod sukňu.
Na druhej strane Trump je mi doslova nesympatický, no oprávnení voliči v Amerike môj názor nebrali do úvahy. Asi ho nepoznali. No povedzme si pravdu: ten, kto vládne v Bielom dome, má obrovský vplyv na dianie na celej Zemeguli.
Takže nielen v USA časť miestnych tlieskala aj ušami radosťou, iná skupina občianstva škrípala zubami zlosťou – a to po celom svete.
Nehaňme však deň pred večerom, uvidíme, ako sa Káčer bude správať po inaugurácii.
Budeme zvedaví najmä na to ako, akým spôsobom sa posnaží o to, aby Spojené štáty zbavil troch miliónov ilegálnych prisťahovalcov.
Podľa predvolebných sľubov budú deportovaní, čo by mohlo byť aj inšpiráciou pre Európu. Pravda, ak ich nechce poslať k nám – máme dostatok vlastných. Uvidíme, a slepí sa dopočujú.
Otázka však znie aj takto: kto vlastne zvíťazil v súboji Lump verzus Slintonová: bol to (Tri)Putin alebo niekto úplne iný? V Kremli sa tlieskalo, ale…
Pravdou však je, že svet sa mení. Či k dobrému, o tom si dovoľujem dosť pochybovať.
Vráťme sa však na rodnú hruď, konkrétne do cirkusu, oficiálne známeho pod menom Národná rada Slovenskej republiky. Volení zástupcovia ľudu rokujú a schvaľujú zákony, až z nich para fučí ako kedysi, pred sto rokmi, z vtedajších železničných lokomotív. „Prelomili“ prezidentské veto čo sa týka novely rokovacieho poriadku, ktorú opozícia nazvala „náhubkový zákon“.
Takže dochuti sa budú môcť v parlamente vytárať iba presne pomenovaní súdruhovia (funkcionári), zvyšok si to musí zhustiť do presne vymedzeného času.
No čo už, opozíciu aj tak málo kto počúva a rešpektovať jej názory je i tak predstava nonsens.
Ale dievčatá a chlapci z koalície prijali tzv. Zákon roka, t.j. o štátnom rozpočte na rok 2017. Súbor nepresných čísel, vychádzajúcich z hmlistých odhadov. Radujme sa, veseľme sa – prichádzajú Vianoce.