Bolo by hriechom nezačať tento komentár návratom skladbičky Nélküled v obnovenej verzii v podaní fanúšikov. Diváci si ju v podstate vypýtali naspäť a klub poslúchol hlas ľudu, hlas boží a urobil veľmi dobre.
Fantastické chvíľky, zimomriavky a zarosené oči dojatia u mnohých, aj u mňa. Mohutný chorál obecenstva sa priam vnáral do betónovej a železnej konštrukcie štadióna, myslím si, že dielo architektov včera nasávalo poslednú, ale prepotrebnú stavebnú hmotu, ktorá sa však nikde nedá kúpiť.
Fanúšikovia DAC-u, pumpujte túto svoju životodarnú miazgu do stavby obrovským prúdom – zápas, čo zápas! Vyzývam Vás k tomu!
Emotívny začiatok zaznieval ešte dlho, a prvá štvrťhodinka bola herne v istom súzvuku s dianím v hľadisku. Potom však zdochol pes a veru, prvý polčas asi nebude v sieni slávy nášho klubu. Poučíme sa z neho a potom zapadne do zabudnutia.
Jeden poznatok z prvého dejstva.
Zdá sa, že niektorým hráčom chýba motivácia, a k plnokrvnému výkonu potrebujú inkasovať gól.
A zdá sa, že niektorí hráči majú problémy pochopiť, že ak hrá v našom mužstve taký poctivý, tak typicky írsky makajúci típek, tak si pred kulisou takmer osemtisíc divákov nemôžu dovoliť pribrzdiť a nechať loptu dokotúľať sa za autovú čiaru, keď sa žiada, aby sa šmýkali po riti. Spomeniem takéto výpadky u Taiwa, Divkovića a mohol by som ešte pridať pár mien.
Apropo, ak hovoríme o tom, čo by sme nemali predvádzať, tak spomeniem herný výpadok v prvom polčase. Futbal sa hrá na dva polčasy. Bodka. Stále z prvého polčasu. Faul na Herca.
Neverím, že rozhodcovia nezaregistrovali jasný faul zozadu (na žltú kartu), tesne pred šestnástkou. Neverím, že rozhodca, delegáti, rozhodcovská komisia, uveria tomu, že ak budú tvrdiť, že bolo všetko v poriadku, tak my budeme také ovečky a tak sprostí, že im uveríme. Nie páni, skutok sa stal, a vy to viete.
Tak isto, ako sa skutok stal, (a tu plynule prejdem na druhý polčas), keď brankár Macík nešiel v šestnástke po lopte, ale po Hukovi, a rovno ho oboma nohami „skosil“. Aj tento skutok sa čertovsky stal a mala nasledovať penalta a pre Macíka žltá karta. Milí páni, ak ste si nevšimli, doba kešu (alebo arašid) skončila…
No, ale zaoberajme sa ľuďmi s poctivejším prístupom k futbalu a k fair-play.
Áno, Ronan…
Neviem sa nabažiť hráča jeho typu, tej pokory k práci, ktorú vykonáva (bez straty kreatívnych kytičiek). Fascinuje ma to poctivé Írsko, ktorého závany k nám priviali Ronanovou zásluhou. Dýcha z neho poctivý chlapík z britských baní, zo sveta, kde zaznieva senzačná a uveriteľná britská hudba, kde sa fuck-up, vyslovuje tak trochu sedliacky ako fóó-kap…
Viem sa s týmto malým ostrovným zázrakom menom Ronan maximálne stotožniť, hlavne s jeho stopercentne odvedenou poctivou prácičkou.
Mám vo zvyku, ak niekoho chválim a som maximálne spokojný, vysloviť vetu – Good Job!
Presne toto mi chýba z nášho mužstva, omnoho viac, ako iná, lepšia taktika atď…
Všetko je tak, ako má byť, a to, že sme dostali toto malé ryšavé čudo, asi nie je náhoda.
Neviem ako dlho tu chlapec bude, ale môže do nášho klubu, respektíve do mužstiev všetkých kategórii nášho klubu zaštepiť presne to isté futbalové DNA, po akom bažia naši diváci. Kvalitného kreatívneho špílera a zároveň poctivého ,,baníka“, a nie… No, pre istotu to nepomenujem…
Na záver: DAC si Ronana zaslúži, a dúfam, že ho budeme počas jeho žlto-modrej anabázy pozorne sledovať.
Do šľaka, Ronan, nesmiem ťa toľko chváliť, preto na záver dodám: Sekaj dobrotu a len tak ďalej chlapče!
